Ako som dal nový život starému náradiu – zverák

Dnes som si opäť trochu potreboval prečistiť hlavu a najlepšie to ide prácou, preto som sa rozhodol navštíviť svoju „kopu šrotu“, a vybrať niečo na renováciu. Zo šrotoviska som si asi pred dvoma týždňami priniesol aj starý zverák. Skúšal som aj tam priamo na mieste či s ním nejako pohnem, ale nepodarilo sa. Super je, že všetky veci, ktoré fungujú len na mechanike (tzn. nemajú žiadnu elektroniku), rozbehnete stále pomocou sily a WD-40-tky.

Tu je fotka dnešnej hlavnej postavy – Zverák YORK 125.

Zverák YORK

Zverák YORK

Zverák YORK

Ako vidieť, je celý hrdzavý, obitý a oprskaný od zvárania. Pohyb s ním nebolo možné rukou urobiť žiaden (ak nerátam, že som ho prenášal). Na fotkách je už celý nastriekaný WD-čkom. Každá pohyblivá časť, každá skrutka, jednoducho všetko, čím by sa malo dať pohnúť.

Ako prvé som chcel vybrať pohyblivú čeľusť. Na pretočenie a následné vyskrutkovanie závitnice som musel použiť kladivo a hrubú silu. Nakoniec sa to síce podarilo, ale na moje počudovanie s pohyblivou čeľusťou to ani nehlo. Závitnica bola vonku, ale čeľusť zostala zaseknutá na mieste. Štift, ktorý mal zabezpečovať, aby sa krútením vysúvala závitnica aj s čeľusťou, bol ohnutý, a vôbec neplnil svoju úlohu.

Zverák YORK

Ďalším orieškom bolo teda vybrať hrdzou nahryznutú pohyblivú čeľusť. Najprv som to skúšal 500 gramovým kladivom, a nič. Tak som si doniesol 5 kilové, a začal som do nášho milého zveráka trieskať. Samozrejme, že sa ani nepohol. Vtedy mi napadlo, čo nám ešte na učňovke na odbornom výcviku hovoril majster. „Keď niečo nejde, tak na to musíš použiť ruský kľúč!“ Ruský kľúč nie je nič iné ako sekáč a kladivo. Tak som si zobral aj sekáč, lenže som ho nemal o čo zaprieť. Tak som zo zadnej strany odmontoval rúrku, v ktorej bol vnútorný závit pre závitnicu.

Zverák YORK

Tým pádom sa mi otvorili nové možnosti a ja som vnútri tela zveráka videl koniec pohyblivej čeľuste. Tak som o tento koniec zaprel sekáč a bil som dovtedy, kým celá pohyblivá časť nespadla na stôl.

Zverák YORK

„No, najhoršie už mám za sebou“, pomyslel som si. Opak však bol pravdou. Pri snahe vyskrutkovať skrutky, ktoré držali zlomenú časť čeľuste, som narazil na obrovský problém, ktorý mi zabral asi 20 minút. WD-čko tieklo potokom. Prvá skrutka bola vonku do troch minút, ale tá druhá sa nejako nechcela dať presvedčiť…takže opäť prišiel na rad „ruský kľúč“. Síce to trvalo, ale nakoniec sa mi podarilo vybrať aj tú druhú. Zlomené časti boli z hrubého železa a celkom použiteľné, tak som si ich odložil na neskoršie zváranie.

Zverák YORK

Ako ďalšia nasledovala platforma, o ktorej som si pôvodne myslel, že slúži len ako uchytenie na stôl. Po jej odmontovaní zo zveráka, ktoré mimochodom tiež nebolo prechádzkou ružovým sadom, som zistil, že po jej uchytení na stôl je ešte možné pootočiť zverákom o 45° na každú stranu. Príjemné zistenie.

Zverák YORK

A po kompletnom rozobratí som ho musel celý odmastiť a vyčistiť od starého maziva a nánosov prachu a špiny. Na toto som použil benzín, štetec a handru.

Zverák YORK

A nastal čas na odstránenie hrdze. Na fotke je zadná časť už „prebehnutá“ drôtenou kefou a rozdiel je zjavný.

Zverák YORK

Takto som pokračoval, kým som nemal očistené všetky časti.

Zverák YORK

Čo sa mi na ňom od začiatku vôbec nepáčilo, boli tie prskance od zvárania…

Zverák YORK

…a kto čo sledoval tou hrčou zvaru tu, to netuším.

Zverák YORK

Tak som to všetko odbrúsil dolu a zostal len „v rámci možností“ hladký povrch.

Zverák YORK

Ďalším nápadom bolo uchytenie rúrky pre závitnicu. Predtým tam bola len nejaká skrutka, ktorá bola o dosť menšia ako otvor v ktorom bola, a celý ten mechanizmus bol voľný. Tak som si pripravil závitníky a do dierok (druhá je zospodu) som vyrezal závit…

Zverák YORK

…a rúrku uchytil dvoma skrutkami napevno.

Zverák YORK

Keď som chcel do takto uchytenej rúrky naskrutkovať závitnicu, ukázal sa môj nápad ako strašný blaf. Rúrka totiž potrebovala určitú vôľu, aby do nej závitnica pekne sadla. Tak som skrutky vykrútil, a zatiaľ som tam vložil hrubší klinec, ktorý plnil svoju úlohu znamenite.

Zverák YORK

Do tela som vložil posuvnú časť a zakrútil dnu aj závitnicu. Tu bolo treba vyriešiť ďalšiu úlohu. Ako a čím zaistiť závitnicu na svojom mieste? Po predchádzajúcej skúsenosti bola voľba jednoduchá…ďalší klinec. Aby sa ale zo svojho miesta nevyťahoval, druhý koniec som rozklepal na hlavičku.

Zverák YORK

A tak sa dal milý zveráčik otvoriť…..

Zverák YORK

…aj zavrieť.

Zverák YORK

Teraz bolo treba vyrobiť chýbajúcu časť pohyblivej čeľuste a vymyslieť jej uchytenie. Rozhodol som sa ju vyrobiť zo starých kusov hrubého železa. Bude potrebné ich zvariť a prispôsobiť veľkosť.

Zverák YORK

Vytiahol som zváračku a spojil obidve časti týmto nerozoberateľným spojom. Ospravedlňujem sa profesionálnym zváračom za moje zvary. Nie sú v žiadnom smere ideálne, ale plnia účel :-D.

Zverák YORK

Po zvarení som tieto kusy vybrúsil a škaredé zvary zmizli. Železo som uhlovou brúskou odrezal do potrebných rozmerov.

Zverák YORK

Potom som si vybral starú časť čeľustí a pripravil ich na zvarenie.

Zverák YORK

Po zvarení a prebrúsení sú opäť použiteľné na zveráku.

Zverák YORK

Tak som ich primontoval.

Zverák YORK

Do mnou vyrobených som flexou narobil ryhy, aby mali pri upínaní dostatočný grip.

Zverák YORK

A tu som sa dostal k problému ako uchytiť druhú časť. Prvá bola prichytená pôvodnými skrutkami, ale celá druhá časť chýbala. Po dierach zostali len vyštrbené kusy. Do jednej pôvodnej diery dokonca chytila aj skrutka, ale v druhej nič. Tak som sa rozhodol, že celú časť prichytím napevno zvarom. Všetky vyštrbené časti som zalial elektródou, a po vybrúsení to vypadá takto.

Zverák YORK

Tým pádom mám celý zverák hotový. Je plne funkčný a stačí ho len upevniť na stôl. Ten môj zatiaľ ešte na stôl nepôjde, lebo ho bude čakať nástrek základnou a vrchnou farbou. A tu sú fotky zo všetkých strán.

Zverák YORK

Zverák YORK

Zverák YORK

Zverák YORK

Takže toľko moja celodenná práca, a som s ňou naozaj spokojný. Do mojej dielne pribudol nový funkčný pomocník, ktorý bude určite naplno využitý. A keď sa na to ešte skúsim pozrieť z ekonomického hľadiska, tak ma tento kus šrotu stál tak 4 až 5 eur, a v porovnaní s novým som ušetril nemalú čiastku. Keď som ho tam videl vyhodený na šrotovisku, tak som si povedal, že tento kúsok ešte predsa do starého železa nepatrí. Dám mu teda ešte jednu šancu a verím, že mi ju oplatí mnohoročným fungovaním.

Ak si chcete prečítať viac článkov v ktorých som sa pustil do reštaurovania niečoho, čo malo skončiť ako odpad, kliknite na TENTO ODKAZ a čítajte ďalej.

One Comment:

  1. Pingback: Nemý sluha - pomocník, ktorý neodvráva - Škola zručnosti

Pridaj komentár